YMRO – Interview

    Mesto Trnava má za sebou na slovenské pomery pomerne dlhú graffiti históriu. Jej scéna bola vždy, vzhľadom na veľkosť /alebo skôr malosť/ tohoto mesta, vcelku rozrastená a mená, ktoré túto scénu pomohli v začiatkoch rozhýbať ju až na pár výnimiek sprevádzajú v podstate dodnes. Medzi najzásadnejšie crews, ktoré majú zásluhu na tom, že i toto malé mesto má svoje nezastúpiteľné miesto na pomyselnej graffiti mape Slovenska patria určite BSK a SCT. Nebude to nikto iný, ako člen druhej menovanej formácie SCT – Ymro, ktorý si našiel čas na zodpovedanie niekoľkých otázok.

Napriek tomu, že nie si žiaden nováčik, ako člen SCT a trainwriter si začal figurovať až pomerne neskoro a dlhé roky si bol u mnohých ľudí zapísaný skôr ako checker než writer. Prišla tá zmena pozvoľna, alebo si si jedného dňa povedal, že takto to už ďalej nepôjde a budeš sa musieť niekam posunúť?

Neviem, či by som to bral ako posun, vlaky ma viacmenej nikdy nezaujímali, vždy som radšej maľoval ulicu či trať, mal radšej chrom a čiernu ako farebné pieces, ale ako si sám povedal, popri maľovaní svojich piecov som sa aktívne venoval checkovaniu a preto som bol vo ‘svete’ vlakov varený pečený. Neviem, či som vlastne dúfal v nejakú zmenu…proste sa to tak vyvinulo, bol som s chalanmi na tour a po xy akciách u nás na Slovensku som im dobre počekoval pri maľovaní londýnskeho metra, o týžden neskôr v Paríži som proste povedal stačí, kúpil farby a môj 4tý panel bol na svete. Odvtedy maľujem už len vlaky, teda nie že by som nejak pohŕdal stenami, to vôbec nie, ale ako aktívny sprejer sa vidím v yardoch a nie v uliciach.

Dá sa povedať, že za posledné roky scéna /nielen v Trnave/ tak trochu utíchla a pozvoľne sa z ulíc a vlakov vytratilo mnoho mien, ktoré ju sprevádzali dlhé roky a mladšia generácia sa úlohy ťahúňov ešte nezhostila, i keď pár adeptov by na to mohlo mať predpoklady. Na dôvody sa pýtať nebudem, postupná pasivita prichádza jednak s vekom a skutočnými problémamy a povinnosťami, no zaujíma ma skôr, čo je tvojim hnacím motorom v čase, keď mnoho tvojich kolegov /i keď staršich/ sa ku graffs vracia stále menej a menej…

Či už maľujú alebo nie, v podstate to stále robíme spolu. Už len to, že ich môžem čas od času potešiť fotkou, či shout outom je pre mňa určitým zadosťučinením. Na druhej strane sa stále obklopujem ľuďmi, ktorí ešte stále robia vlaky aktívne, takže núdzu o partnera nikdy nemám, skôr naopak. Často krát sa to nedá skĺbiť tak, aby boli spokojní všetci…

V graffs, tak ako v hocičom inom, nemôžeš byť s každým kamarát a tak je určite veľa ľudí, ktorí ťa z toho či onoho dôvodu nemajú radi. Naopak je množstvo writers, ktorí ťa rešpektujú a mňa zaujíma, koho ceníš z tej mladšej generácie či už u vás v TT, alebo celkovo na Slovensku ty?

Neviem či niekoho cením, to asi nie. Sú chalani mladší odomňa, či už v Trnave, alebo inde, o ktorých tvorbe môžem s čistým svedomím povedať že sa mi páči, ale na druhej stane o 80% týchto ľudí by som nevedel, pokiaľ by som nemal prístup k internetu. Všeobecne mi to príde tak, že ľuďom viac záleží na prezentovaní sa na fotologu a iných weboch, ako na maľovaní samotnom – maľujú sa zašívačky, fabriky a ja neviem čo, ale poriadneho streetu stále ubúda. Minule som niekde videl fotku chromu z TT a asi 20 minút mi trvalo, kým som prišiel na to, kde to vlastne je a to sme 80 000 ‘mesto’. Určite by ma potešil jednotlivec, alebo skupina, čo by si moju pozornosť vydobila tým, že by som bol nutený pozerať sa na ich tvorbu dennodenne cestou na stanicu, alebo priamo na nej. Samozrejme by to mali ale robiť z lásky ku graffiti a nie kvôli tomu, čo si myslím ja, alebo ktokoľvek iný. To môže byť a dúfam aj je väčšine ukradnuté. Stále čakám a dúfam, no momentálne s čistým svedomím neviem povedať konkrétne meno, či crew.

Keď si už načal tému internet, dlhší čas fungovala aj trnavská graffiti stránka www.antiheroes.sk. Updaty na nej však časom ustali a momentálne sú skôr sviatkom ako pravidelnosťou. Dávaš ešte šance tomu, že sa ľudia dočkajú pravidelných updatov, alebo v tomto smere už zmysel nevidíš?

Tak tých stránok bolo viac, najprv sa fotky uverejňovali na burner.sk, neskôr fungoval trnavapunx.sk. Antiheroes by som ale nevidel ako “trnavský graffiti web”, skôr je to stránka nás štyroch vrámci SCT. Nedávno sme tiež riešili, či to má ešte význam, alebo nie. Vždy, keď sa niečo nahromadí dáme update a to nielen klasicke steny/vlaky/street updaty ale aj napr fotky z rôznych kutov sveta, kde ten, či onen z nás zavítal. Čas ukáže, ale máš pravdu v tom, že tempo stránky sa bude už len a len spomaľovať . A možno nie a prekvapíme, čas ukáže…

Apropo, mnoho ľudí z mladšej generácie má svoj graffiti archív už prevažne /ak nie výlučne/ v elektronickej podobe. Ty však ešte patríš ku starej škole, ktorá pamätá a aj naplno zažila tzv. éru filmu a fotky si pravdepodobne stále vyvolávaš…

Je kopec ľudí, čo si na tomto vôbec nezakladá, fotky má buď v PC, tí rozumnejší niekde na externom disku či usb, no ja som celkom opačný prípad. Teda aspon čo sa toho zakladania si na fotkách týka. Fotky tlačím, preto sú to fotky či nie? Nemyslím, že nech máš doma akýkoľvek počítač s obrovským monitorom alebo čo, proste sa to nemôže vyrovnať tomu, keď dostaneš do ruky veľký album s lesklými fotkami v rozumnom formáte /9×13 som prestal tlačiť v roku 2004/, a pekne v kľude si to môžeš prelistovať. Ja si takisto zakladám medzi fotky piecov aj fotky z miest kde
boli moje veci namaľované, takže to vytvára úplne iný dojem. Samozrejme chápem, že človek musí mať potom vzťah k fotografii ako takej, a tiež to nieje najlacnejšie, teda v porovnaní s prostým uložením fotiek niekde na
disku. Uvedomujem si taktiež aj riziká tlačenia fotiek, nieje to len tak prísť do fotolabu s 50timi fotkami panelov a dať si ich u uja či tety vyvolať 😉

Razíš cestu pomerne jednoduchých a rýchlych piecov, pri ktorých zriedka použiješ viac než 6 odtieňov. Skús povedať nakoľko je pre teba dôležitá hra s farbami, respektíve ich kombinácia a ako je to s variáciou samotných tvarov?

Tvary su základ, nikdy ma nebavili a ani nebudú baviť omaľovávanky. Proste ak človek vie maľovať, vyzerajú jeho veci dobre a štýlovo bez ohľadu na to, či vypĺňa 10 farbami alebo chrómom. Zároveň ja osobne patrím medzi extrémne netrpezlivych tvorov silno lenivých a to je myslim vidno aj na mojich piecoch. Čo sa tvarov týka, natom pracujem odzačiatku. Snažím sa sketchovat kedy len môžem, no verím že je kopec jedincov, ktorí toto nevidia a idú si moju obľúbenú klasiku ‘stále ten istý sketch’ 🙂 Je to v poriadku, každý nech maľuje to, čo sa mu páči a to, čo mu vyhovuje (a samozrejme tam kde na to má), mne to šlape tak, ako to mám ja.

Viem o tebe, že rád varíš, no so soľou nie ste veľkí kamaráti a tak sú tvoje jedlá takpovediac nedosoliteľné. Doma máš pravdepodobne veľké zásoby soli /nikdy však nebudú stačiť/, no zaujíma ma ako takúto situáciu riešiš na tour?

Doma je to vkľude, hneď oproti mám potraviny, kde je soli dostatok, zároveň je vidno, že si u mňa už dlho nič nejedol (a aj to tak ostane) keďže čerpáš z dôb minulých. Na tour to tiež nie je problém – v ruksaku mám vždy hrudu soli a snažím sa chodiť na miesta v blízkosti soľných baní, či dobrou zásobou soli morskej. Zároveň všetci čo nechápu tvoj ‘suchý anglický humor’, nech zdvihnú ruky.

Dovoľ mi na záver ešte jednu zásadnú otázku. Predstav si, že v lete namaľuješ panel siahajúci do pol okien /nemala by to byť až taká ťažká predstava/ v Bratislave, ale fotku si z nejakého dôvodu musíš urobiť v Košiciach. Sadneš teda do toho istého vlaku do kupé, kde cez vačšinu okna nevidíš, pretože tvoj panel siaha až do jeho polovice a v kupé je neskutočné teplo. Otvoríš teda okno, v ktorom v tej chvíli niečo praskne a ty zistíš, že zavrieť už nepôjde. V tej istej chvíli dobehne na vlak partia 5tich bezdomovcov, ktorí sa dostali k lístkom a miestenkám do Košíc a neprisadnú si nikam inam, než práve do tvojho kupé. Pripomínam, že je stále leto, vlak je úplne plný, vrátane chodby a ty nemáš ani len možnosť zmeniť kupé. Tvojim šťastím bolo, že si otvoril okno a tak môžes celú cestu ísť s hlavou vystrčenou z okna. Keďže je ale pokazené a nepojde už zavrieť ani v Košiciach na stanici, nikdy nebudeš mať fotku kompletného panelu. Keby si dostal dopredu možnosť výberu a to buď sedieť celých 5hodín aj 52 minút /445km/ v letnom kupé s 5timi bezdomovcami na kožených sedačkách so zavretým oknom a mať tak fotku celého panelu vrátane okien, alebo to okno otvoriť, mať celú cestu hlavu von a fotku celého panelu nikdy nemať, ako by si sa rozhodol?

V podstate otvorené okno nie je až taký problém, takže by som nepohrdol fotkou s oknom nezatvoreným. Na druhej strane zaleží aj od toho, aký panel by som namaľoval a pokiaľ by som bol nadmieru spokojný tak by som to asi vytrpel…

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *