URIN – Interview

    Pri množstve štýlov, ktoré sa na nás valia z každej strany a ešte väčšej záplavy monotónnych viac, či menej vydarených napodobenín štýlov dávno zavedených môže byť pre jedného problém sa zviditeľniť práve tým svojím, jedinečným. Rozhovor, ktorý prinášam dnes, je rozhovorom s writerom, ktorému sa to bezpochyby podarilo. Bez podrobného študovania tvarov, či dokonca čítania samotného písma nie je problém jeho rukopis rozoznať už na diaľku. Dámy a páni, the one and only – URIN /Mutants/.

Na Slovensku /a myslím že aj inde/ sa od väčšiny odlišuješ pomerne svojským štýlom. Ako si sa k nemu prepracoval a kde, respektíve kedy nastal ten zlom a prečo?

URIN: Vždy som robil skôr hranatejšie tvary, ale zásadný zlom bol asi v dobe, keďsom skúšal formu prevzatú z digitálneho písma, čo sme mali doma na starom videu a budíku. Fascinovalo ma robenie písmena jedným ťahom bez prerušenia. Neskôr som hranaté tvary skombinoval s digitálom a boli sme doma. Určite si pametáš na moje tridéčka do dola, ktoré už pomaly každého srali (vrátane teba).
Potreboval som sa posunúť inam. Ďalšia zmena prišla pre mna paradoxne nie na vlakoch ale na zákazke pre umelca Juraja Králika, ktorý robil obrazy s Martinou Navrátilovou napríklad tým, že jej ukazoval kam na plátno má do farby namočenú tenisovú loptičku trafiť. Tam som prvý krát vyskúšal ten metalický efekt na linkách a snažil som sa vytvoriť taký dojem razor-blade, v zahraničí to používal kde kto, ale u nás to bolo niečo nové a mne sa to nenormálne hodilo do tvarov.

Tvoj štýl je na jednej strane špecifický, na druhej strane to však môže byť aj obmedzujúce pre ďalší rozvoj, aby nezačal pôsobiť monotónne. Čo robíš preto, aby si sa tejto monotónnosti vyhol, vieš si prípadne predstaviť, že by si sa niekedy v budúcnosti vrátil ku ‘klasickému’ písmu?

URIN: Snažím sa meniť tvary a tým, že píšem vždy iné slovo, mám možnosť skúšať rôzne kombinácie. Skečujem si veľakrát rôzne variácie jedného písmena (spomeň si na našu spoločnú tour a tie skečbattle jedného písmena, čo sme si dávali na krátenie času v nekonečnej trojdňovej ceste vlakom do Grécka).
Nikdy neviem kam sa vyviniem, ale nevylučujem nič. Nesnažím sa škatuľkovať pri skečovani do jedného štýlu a ked zrovna nehľadám nové tvary čo budem maľovať, tak skúšam cez kaligrafiu, švabach, až po tetovania rôzne druhy písma a fontov. Ale tým, že väčšinou freestylujem, môže vznikať dojem, že som ten či onen tvar robil veľakrát. Pomocou freestylu, priamo počas akcie, som neraz objavil tvar, ktorý by ma za normálnych podmienok doma na papieri nenapadol.

Čo musí mať štýl aby ťa zaujal?

URIN: Fantáziu, prevedenie, nápad, myšlienku, dynamiku, flow, musí byť flexibilný a vedieť sa hrať s tvarmi, nie opačne. Originálne skombinovanie známych prvkov (‘*Good artist copy*, great *artist* steal.’ Picasso) poprípade dôvtip, aby ma rozveselil a vtedy ma zaujme určite. Výhodou je, keď sú dobre skombinované farby a neni trendový.

Keď sme už pri farbách, menej ako 8 farieb si na panel berieš málokedy. Ako veľmi sú pre teba dôležité farby, ich počet a kam až si v súvislosti s ich počtom schopný zájsť?

URIN: Som si istý, že aj monochromaticky sa dá style a myšlienka prezentovať dobre, ale ja preferujem vždy viac farieb, hoci aj v jednom odtieni, dá sa nimi lepšie vyjadriť, napríklad to dodá hĺbku tomu piecu, fillin je krajší a máš možnosť sa pohrať aj s backgroundom. Na tours sa niekedy obmedzím na hŕstku kenov (6 ks), ale iba ak ide fakt o debilne rýchlu akciu, keď máš na to celé 5-7 minút. Takým misiám sa ja ale väčšinou vyhýbam a len pár krát ma okolnosti donútili do toho ísť, lebo to ináč nešlo. Keď mám veľa farieb, tak skúšam viac nových vecí a to ma baví. Najviac som raz tuším išiel maľovať s 20 farbami (veľa rôznych zbytkov), ale to bolo ešte za starých čias, na akcii sme boli nezvyčajná kombinácia writerov ja Verm a Risk.

Máš nejakú obľúbenú značku sprejov? Pochádzaš z generácie, ktorá zažila časy, keď u nás okrem bežných autolakov toho na výber veľa nebolo… aký význam prikladáš značke pri výbere svojho farebného comba?

URIN: Tours ma naučili maľovať s farbami a nie so značkami. Ale keď som niekde v zahraničí a niesú dostupné ani Molotow ani španielska Montana, tak si radšej vyberiem lokálnu značku pred niakym no-name-autolak-shitom. Mnohokrát som nemal na výber nič známe (buď sa minuli a neprišli nové dodávky alebo bol zavretý/ presťahovaný/ zrušený shop, proste tour klasika) a tak som sa uchýlil k second best option, čím bola domáca značka. Buď to boli Sabotaz80 v Grécku (ktoré mimochodom otrasne smrdia jak Gebro, ale majú príjemnú farebnú škálu), alebo Beat a Clash na Sicílii (z uvedených
sú Clashe moje najobľúbenejšie a maľujem snimi aj doma), Maintain-paint v Mexico-city (veľmi lacná domáca značka patriaca miestnemu kontaktu Omarovi, ktorého kamarát chemik zanalizoval zloženie Molotowu a podľa toho to dokázal presne namiešať, vlastnosti mali rovnaké ako Belton, ale farebna škála bola mizerná (mal na výber 12 farieb), či Rustoleum alebo Krylon v Chicagu a v NYC
(neopakovateľný back to the roots feeling, aj keď majúc možnosť, bral by som Mtn alebo Molotows).
Neprakticé je, že nevieš ako sa ten ktorý sprej správa v kombinácií s capmi, plus neznášam, keď ti domáci slubujú ‘fat cap no problem’ a potom priamo na akcií dostaneš odpoveď že má už len jeden a musíš počkať kým sním dovyfarbuje, aj sebelepší can neslúži dobre, keď máš len tenkú skinu a musíš vyfarbiť ešte daľšie 3 okná. Svinstvo je aj upchanie canu alebo veľký pretlak, to sú veci, kvôli ktorým si radšej vyberám známe značky.

Ako hodnotíš scénu na Slovensku? Skús vypichnúť aj pár mien, ktoré ťa v pozitívnom zmysle oslovili z hlavného mesta aj mimo neho.

URIN: Prial by som si, aby sme tu mali viac stylerov. Senyor, Derick, ale najmä Verm ma oslovujú stále. Čo sa ostatných týka, tak mi nedá nespomenúť mená Kaisy a Aero. S oboma by som chcel niekedy namalovať production na E2E. Sú fresh a majú talent, proste dope style.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *