OVERKILL – Street Edition
Religion Called Bombing. Táto výstižná veta chrómového piecu známej oldschool crew z berlina RCB by mohla pokojne charakterizovať časopis, ktorému sa bude venovať dnešná recenzia. Berlínsky Overkill prichádza so ‘street edition’, teda pouličnou verziou časáku, ktorá sa teda logicky bude venovat výhradne, ulici a trati. Ak si fanúšik čistých naleštených nemeckých legálov, prípadne sa rád pozeráš na farbami hrajúce vlaky a nedajbože považuješ tagy či throw upy za akúsi menejcennú súčasť graffiti, tento časopis bude pre teba sklamaním, pretože Berlín je všetko, len nie čistý. Ak by sme za čistý brali slovíčko ‘clean’, tak rozhodne nie, ak však toto slovko zameníme v preklade slovkom ‘pure’, ktoré v slovenskom preklade zneje síce rovnako ako clean, ale významovo je na míle vzdialené bude to presne jedno zo slov, ktoré môžu túto graffiti veľmoc akou Berlín bezpochyby stále je, pomenovať. Kto z vás už mal to šťastie toto mesto vidieť na vlastné oči vie o čom hovorím, tým druhým to odporúčam ako nevyčerpateľnú studnicu energie, ktorou toto hlavné mesto Nemecka srší. Ale nakoľko neponúkame zájazd do Berlína, vráťme sa k podstate – čize graffiti magazínu. So strohým úvodom ‘Thanx for the support, have fun’ sa hneď od prvých strán stretávame so striktným pohľadom na berlínske ulice, plné tags, throw ups a chrómov. Známi dlhoroční maséri ako Ehsone, Mr. X, Skar či Bus126, vám nedajú vydýchnuť a pripravia pôdu pre interview s mne až doteraz neznámym writerom Esorom. Časopis je dvojjazyčný a teda interview si môžete prečítať buď v nemčine, alebo v anglickom preklade. Pokračuje várka tracksides, a to konkrétne chrómov, latexov, ale i farebných productions na všemožných a miestami aj nemožných spotoch. Nájde sa tu taktiež krátky špeciál s Akimom, kde za neho hovoria predovšetkým pieces. Zaujímavá je rubrika Berlins finest Toylettes /zlé spelovanie je zrejme zámerom/ a môžem zodpovedne prehlásiť, že takto zničené, respektíve stagované hajzle by ste na Slovensku hľadali asi ťažko. Slovom je ďalej zastúpeny neúnavný berlínsky oldschool bomber Lyte z RCB a TVU, záver časáku patrí opať farebným tracksides, latexom, chrómom a samozrejme tagom. Grafika nie je v prípade tohto magazínu silnou stránkou, čiže pastva pre oči v podobe najmodernejších trendov čo sa dizajnu týka sa nekoná, mám ale dojem, že cieľovou skupinou tohoto magazínu nebudú práve estéti, a tento malý nedostatok mu vzhľadom na obsah odpustia. Ja som odpustil a som rád, že z pomedzi množstva trainmagazínov dostal svoj zaslúžený priestor aj streetbombing.
