OUTLINE issue 2
Ako iste mnohí viete, rok po vydaní domáceho graffiti magazínu Outline uzrelo svetlo sveta pred krátkym časom i jeho ďalšie pokračovanie. Dozrel teda aj čas na jeho predstavenie, porovnanie s pilotným číslom, ako aj na celkový pohľad a dojmy. Nakoľko sa jedná o domáci produkt, venujem mu aj viac času a táto recenzia bude podrobnejšia než ste možno zvyknutí pri iných produktoch.
Ako už tvorcovia avízovali vopred, najnovší počin má oproti prvému číslu podstatne viac strán, i keď sa to na prvý pohľad nemusí tak zdať. Vysvetlenie je jednoduché – jednotlivé strany sú tlačené na papier s menšou gramážou a sú teda o niečo tenšie. O cover sa postaral nemecký fotograf Nills Muller, ktorý sa v samotnom magazíne objaví v jednom z troch rozhovorov.
Držiac vedľa seba prvé aj druhé číslo treba povedať, že farby v druhom čísle sú výrazne žiarivejšie a nepôsobia vyprašiveným dojmom, ako to bolo miestami v jednotke. Graficky naväzuje magazín na svoje prvé číslo a nesie sa v príjemnom a jednoduchom duchu. Prejdime teda rovno k tomu najdôležitejšiemu – fotkám. Jednotlivé stránky sú zväčša delené spôsobom, ktorý sa osvedčil pri mnohých magazínoch a teda jedna fotka zaberá pol strany, pod ktorou je ešte niekoľko menších. tu mi nedá nespomenúť, že nie vždy je tá ‘hlavná’ fotka aj tou najlepšou z konkrétnej strany, no je to len môj subjektívny pohľad, ktorý určite nebude zdieľať každý.
V magazíne nájdeme klasické sekcie ako legály, vlaky, ulicu, či trať. Ďalší rozdiel si všimneme už z podtitulu, z ktorého bolo vypustené ‘Slovak graffiti magazine’, ostalo len ‘Heart of Europe graffiti magazine’ a dáva nám tušiť, že obsahovo sa už viac zaoberá všeobecne európskou scénou, než len tou slovenskou. Tento fakt môže tunajších zákazníkov sklamať, nakoľko časopisov s takýmto zameraním je v ponuke už mnoho, no ja osobne tento krok vnímam ako logický krok, ktorý sa dal predpokladať vzhľadom na stav našej scény.
S rozhovorov ako prvý prichádza s nemeckým writerom Ruslom s Love Letters crew. Pre mňa osobne nebol tento rozhovor nijak zvlášť zaujímavý a možno až príliš rozsiahly, vrátane fotiek. Kvalita pieces je však neodškriepiteľná a mnohí si tu prídu na svoje. Ďalší rozhovor je so spomínaným fotografom Nillsom Mullerom. S týmto človekom som už rozhovor v nedávnej minulosti čítal v inom magazíne a tak som sa zameral skôr na fotky, ktoré mnohokrát povedia viac než slová. Posledným rozhovorom a zmenou od predošlého čísla je konečne rozhovor so slovenským writerom – Niobom, s ktorým som doteraz nemal príležitosť čítať interview a tak hodnotím tento výber pozitívne.
Vlaky sú tu, ako to už býva, aj výborné, aj horšie a pár takých čo v magazíne nemajú z môjho pohľadu čo hľadať. Treba si ale uvedomiť, že tvorba takéhoto magazínu je v mnohých prípadoch aj o kompromisoch a vyhovieť na 100% sa tiež nedá každému. Čo mňa osobne mrzí je /až na pár výnimiek/ takmer úplná absencia metier. Legálne steny nezvyknem hltavo prechádzať a študovať, no treba povedať, že väčšina uverejnených je na vysokej úrovni. Čo sa ulice týka, tej je tu pomerne málo, väčšinou sa jedná o trať, alebo interiéry rozpadnutých budov a throw upy na legáloch i keď by boli sebeviac dobré vyznievajú v hocijakom magazíne vždy skôr tragikomicky, prikláňajúc sa skôr na tragickú stranu. Okrem ďalších rubrík ako Rnr special s fotkami tejto slovenskej crew, Praha report, alebo Australia special je tu ešte profil mne neznámej Etmas crew, ktorá ma však svojou kvalitou nepresvedčila.
Outline magazine sa posunul od predošlého čísla kvalitou určite vyššie a ako celok pôsobí určite príjemným dojmom. Nemá už asi ambíciu sa profilovať ako slovenský magazín,o čom vypovedá aj spomínaný podtitul, skôr by som ho prirovnal k našej obdobe poľského Concrete magu, ktorý sa zaoberá hlavne východoeurópskou scénou, pričom kladie veľký dôraz na krajinu pôvodu, čo je v jeho prípade Poľsko, v prípade Outlineu Slovensko. Pokiaľ však publikuje kvalitné veci je úplne jedno odkiaľ je, či akú scénu reprezentuje a v Outline magu je kvalitných vecí určite dostatok.
