ON THE ROAD – Interview

    Cestovanie graffiti writerov nie je už dnes žiadnou novinkou a každoročne mu prepadáva stále viac ľudí. Nie je dokonca zriedkavosťou, že niektorí writeri sa zdržujú viac na cestách ako vo svojich domovoch. Samotné maľovanie však na takýchto tours zaberie z celkového pobytu a cesty minimum času a pohybuje sa rádovo v minútach, maximálne hodinách. V porovnaní s časom stráveným vo vlaku, na stanici či letisku, čekovaním spotov alebo hľadaním vhodného ubytovania je to však zanedbateľné percento. Tento rozhovor sa možno trochu netradične bude zaoberať nie tak samotným maľovaním ako práve ostatnými aspektami tours, bez ktorých to mnohokrát ani nejde. Na moje otázky odpovedali dvaja bratislavskí writeri Daor a Senior a tiež pražský writer Bros /CMR/.

Máš za sebou už nejednu tour. Čo ťa viedlo k rozhodnutiu spoznávať svet prostredníctvom cestovania v spojení s writingom sa pýtať nebudem, predpokladám, že to bola hlavne túžba spoznávať niečo nové a dostať svoje meno za hranice štátu. Pamatáš si, kedy si začal cestovať kvôli graffiti a aké boli tvoje prvé dojmy?

SENIOR: Myslím že v 2002 bola prvá tour. No a keďže som dovtedy skoro nikde nebol, tak moje cestovanie bolo odjakživa kvoli graffiti 🙂 Postretali sme zaujímavých ľudí, malovali na /pre nás/ nové typy vlakov a popri tom spoznávali Európu. Pre mňa ideálna kombinácia.

DAOR:
Začal som cestovať do okolitých krajín ako Maďarsko, Poľsko, alebo
Čechy. Najskôr tie Čechy, potom poľsko a v roku 2001 Maďarsko. Bol som
okuzlený tým, ako to mali zmaľované dobrými vecami v okolitých
krajinách. Poľsko malo nádhernú galériu na vlakoch, ktorá trvala až do
ich vstupu do EU. Maďarsko na tom bolo podobne, tí mali zjebané všetko.
Bol som rád, že som mohol byť súčasťou toho celku. Bolo to ťažké, nikto
ma nepoznal a tak sme veľakrát išli sami, prípadne s rôznymi podivnými
ľuďmi. Niektorí boli priateľskí, iní menej.

BROS: První byl Berlin. Na týden. Bylo nás 5. Neměli sme předem nic domluvené, ani dost peněz. Prostě nic. Když sme tam přijeli na nějaký víkendový skupinový lístek vlakem, tak sme jen jezdili eskem, neřešili sme kde budem spát, nebo cokoliv podobné. Kdo kdy přijel do Berlína po prvé, tak musel čumět. Bylo to všude. Nechápal sem jak to může někdo udělat. Některý S linky byly tak zmasakrovaný, že sem fakt nechápal, jak je to možný.
Nikoho sme ve městě neznali. Najednou na Friedrich Strasse z mezi vagonů vyskočil Maso, jedinej z Prahy o kom sem věděl, že do Berlína jezdí pravidelně, prtoože tam bydlel jeho táta. Šlo se k masovi, jeho táta nás samozřejmě vyhodil.
Pak Nier zavolal Orionovi, kterej byl v Marseille na nádherné dovolené a měl rozbitej telefon takže v něm nic moc neslyšel. Orion poslal číslo na Akima a ten nás zachránil. Ubytoval nás na první noc (kdyby věděl, kolik lidí z Prahy u něj bude ještě bydlet, tak by to asi neudělal). Na zbytek týdne nám Kobolt sehnal zadarmo chatku v rodinným kempu v Grunau.
Jezdili sme po městě a tejden jen koukali z oken S-bahnu. Udělali sme pár chromů u trati, ale bylo jasný, že v tom množství a kvalitě, co tam je, si toho nikdo nevšimne.
Vrátili sme se a za pár dní sem tam musel zas. Já, Blunk a Pusy. Akim nebyl doma, tak sme 3 dny spali na chodbě, před dveřma na půdu v jeho domě. Pak jednou slyšíme jak se vrací. Když nás uviděl nevěřil a se smíchem ubytoval. Později sme jen napsali sms, že sme na cestě a odemkli si sami schovaným klíčem. Někdy se ukázal, někdy až za pár dní.
Další cesty vedly do Barcelony, Polska, Londýna, Kodaně a zhruba jednou měsíčně do Berlína. Většinou autem.

Celkom dôležitý faktor pri cestovaní ak chce byť človek dobre naladený a plný energie je aj dobrý spánok. Práve toho však žiaľ na tour nebýva dostatok. Zvlášť pri prvých tours, kedy človek nemá ešte dostatočné množstvo kontaktov /prípadne žiadne/ a nemá dostatok penazí na hotel sa stáva, že spí na miestach, kde by sa v bežnej situácii ani nevyšťal. Vieš mi povedať o najhoršom mieste na ktorom si počas tour spal?

SENIOR: Ti poviem takto. Ked je človek rozjebaný a za spánok by dal v tej chvíli aj vlastnú riť, tak sa skrúti a zaspí hocikde. Ale nesmie tam byt zima. No ale tá je častokrát prítomná, až by som povedal hmatateľná. A vtedy sa mi spať proste nedá. Tu by som mohol spomenúť pobyt u berlínskeho Akima, ktorý sa v januári neobťažoval zakúriť, ba čo viac, ten bukvičák nehal všetky okná dokorán, nech sa dobre vetrá. Okrem toho teda v noci hrozilo jeho sexuálne obťažovanie a táto kombinácia nás presvedčila radšej opustiť mesto…samozrejme po tom ako sme vykonali čo sme mali v pláne..ale potom sme šli už fakt dosť rýchlo.
Tiež si spomínam na spánok v Kodani na piknikovom stole pri jazere, alebo v japonskom Sendai v petržlenovom fóliovníku. Tam ti bola taká neuveritelná kosa, že husia koža neznamenala nič, my sme boli gunáre.

DAOR: Takých miest bolo fakt dosť. Sám dobre vieš, aké to bolo v Londýne. Mnohokrát som bol rád, že cestujem cez noc a tým pádom mám postarané o nocľah. S crewmanom sme sa to snažili podľa toho aj koordinovať, no v niektorých krajinách sú horšie spoje ako u nás. V bulharskej Sofii sme po akcii na metro spali vonku na schodoch pred zastávkou metra. Vediac o tom, že sa tam kradne som sa vopred trošku zvalil do najšpinavšieho miesta, čo mi pridalo na kamufláži. Kameru som si schoval pod mikinu a zaspal. Ráno už okolo nás bola svorka túlavých psov, čo je tam bežné. Musím však povedať, že najhoršie na tom je to, že si ten spánok doslova lepíš z častí. Vyspíš sa hodinku v metre, vzápätí na lavičke v meste, potom ak neprší tak niekde vonku na tráve…ale spali sme aj na vetráku z metra vnoci po dlhej prechádzke nočným Parížom. Sála odtial príjemné teplo, tak sme to zakotvili priamo tam.

BROS: Ikdyž to vypadalo luxusně tak i rodinný dům v Neapoli je počátkem roku docela nehostiná ložnice. V domě není topení a za domem je sníh. Celý týden sem nesundal šálu a čepici, ani do sprchy.
S vidinou malování na konečné za Madridem sme jeli do nějaká prdele. Malovat tam nešlo a krásné krabice od lednic nám ve dvě ráno odvezli popeláři. Bylo to na vánoce a ráno sem nemoh chodit. Zmrzlo mi asi všechno a já s ido tý doby myslel, že Španělsko je sunná a teplá země.
Štědrý večer v Toulouse v bytě, kde bylo teplo a pohoda. Pan domácí tam trochu fetoval. Trochu celou noc. Hrál playstation a zase si něco pěchoval do nosu. Ráno přišel s tím, že si nic nepamatuje a poblil se a vychcal v pokoji. Zachránila to jeho máma, která přinesla croisant a nějakou hostinu.
Spousta nocí, kdy jedeš prvním vlakem, kamkoliv, jen zabít čas a snad usnout.
V Bulhrasku ve městě Peštera, kde se vyrábí vodka a je tamúplně všude, přijel vlak na nádraží asi v 10 večer a odjížděl až ráno. S horečkou sem usnul. Vzbudim se a chodba už je plná bulharů co jedou do práce. Dělám, že nic a spím dál.

Kontakty a teda poznanie tých správnych ľudí síce ani zďaleka nie je nevyhnutnosťou /i keď mnohí si bez nich sami nevedia rady/, každopádne však vedia v mnohom uľahčiť život /okrem prípadov kedy je to opačne/. Bezpochyby si stretol množstvo zaujímavých a vynikajúcich ľudí, moja otázka však smeruje inam. S akým najbizardnejším writerom si sa stretol počas svojich ciest?

SENIOR: Poviem ti o človeku z Antwerp. Síce vyzeral jak prefetovaný pankáčik, no mal v sebe takú energiu, že len ťažko by som uveril že pramení zo zdravého spánku. Neviem kde ju bral, možno to bola len porucha, nejaká hyperaktivita alebo proste štof, no hocako, celý bol príliš. To že si z yardu spravil jedno velké šapitó nejak rozoberať nejdem, zameriam sa na ubytovanie, ktoré nám zdvorilo ponúkol. Vošli sme do starého bytového domu. Neviem s čím susedil alebo čo sa odohrávalo za stenami jednotlivých bytov ale smrdelo to tam celé mŕtvimi rybami. Býval úplne hore, dvere do bytu mal otvorené dokorán, ani na nich nemal kľučku. Vo vnútri to vyzeralo ako, ťažko opísať, no jak keby tam jebol plyn. Žiadny nábytok, všetko pozemi, smrrrrad jak keby sa tam dogrcala smrť, no a tie matraceee. Tie ti boli popreštiavané zo vštkých strán do nitky už neraz, no aktuálne aspoň suché. Uložili sme sa. Fetoš ztrhol z okna záves a ponúkol ho ako prikrívku. Neskôr začal rozbalovať nejakú krabicu. Bola to umelá riť. Začal nám ju ponúkať a zároveň si ju vychvaľoval jak dobrá je to vec, no nedal na ňu dopustiť. Jediné čo podotkol bolo: ‘just clean it after use.’ Zostala samozrejme celú noc nedotknutá. Nechutné hovädo.

DAOR: Mám taký problém, že dosť zabúdam tváre. Spomenutý prípad z Belgicka stál rozhodne za to. Ďalší bol ale v roku 2004 v Madride, ktorí absolútne nehovoril anglicky, takže miesto foťáku si na akcií pýtali ‘radio’ a rozmýšľaj na backjumpe na metro, čo ten magor od teba chce. Na akcie sme chodili asi 15ti s dvoma až troma autami a jediný z celého Madridu, kto vedel anglicky okrem mňa bol šofér. Vkuse kládol množstvo otázok, otáčal sa na zadné sedadlo a do toho dokázal asi každé 4 sekundy zashakeovať hlavou ako epileptik. Niekoľkokrát sme mu po slovensky aj česky povedali, že keď to urobí ešte raz mu najebeme, naštastie nám ale nerozumel:) Každopádne tou hlavou shakeuje asi dodnes.

BROS: V Barceloně sme bydleli ve squatu kde na střeše rostla ‘marihuana exterior’ a ve skříni to byla ‘marihuana interior’. Tam byla celá parta, která ‘měnila svět’, ale neuměli ani slovo anglicky, v podstatě ani nijak jinak než španělsky. Neměli rádi Mc Donald.
Potkal sem spousty freaků, kteří dva dni nemluví a ty nevíš proč. Spoustu feťáků, kteří jdou do obchodu koupit oběd a pak místo těstovin vypijou six pack piv a vykouří nekolik gramů hašiše, vyšňupou nekonečnou lajnu a k tomu polikaj nějaký bombónky. Ze slibovaného obědu není nic. Zakončí to plačtivou scénou, že ve třiceti nemají holku ani práci, jen malování a ‘party lajf’.
Bydlel sem u teploušů, šénografů, archeologů, ‘ilegal bussines manů’ a spousty dalších bláznů. Jednou nás v Hamburku vyhnal na ulici místo slibované série akcí jiný šílenec. Sliboval to a to a najednou odjíždí z města. Sehnali sme jiný bydlení, ale jeho potkali při další návštěvě. Vymlouval se a vymýšlel si, ale když bydlel v Praze, tak volal každý den: ‘kam půjdem?’

Skús si spomenúť a povedať nejakú vtipnú príhodu z tour, nemusí sa vôbec týkať samotného maľovania.

SENIOR: Celkom fresh bolo, keď som si po celom dni v Londýne bez normálneho jedla, konečne kúpil nejaký fast food.
Sadneme na lavičku, v tej chvíli by som nepoznal brata, úplne som sa na tú žranicu triasol. Úplne som nato slintal ako si to vychutnám. Periférnym videním som zaznamenal nejakú osobu. Priblížila sa z pravej strany, nadvihla sukňu /áno bola to nejaká vyjebaná homelesáčka/ no a nezačne šťať asi meter a pol odomňa na beton? Začala.

DAOR: Vtipných situácii je veľa, najlepšie by bolo ich mať na kamere. To najlepšie sa ale nikdy nepodarí natočiť. Jedna dobrá situácia je zachytená na videu SMGO2, kde baby v Bukurešti čítajú text, ktorý som im predtým nadiktoval a oni si ho foneticky zapísali. A tak sme si s chuťou vypočuli vety ako ‘Ja som taká piča neviem kde je metro’, alebo ‘Chcela by som vaše kokoty do huby a do riti’. V Bukurešti bolo celkovo veľa srandy s Emirom a švajčiarmi, ale aj s Pantom a Ryžom. Vo Švajčiarsku bola prdel, ked sme z balónikov dýchali hélium a tenkým hlasom sa pýtali ľudí na cestu. Oni to brali celé vážne, asi ako náš hendicap. U nás by ma dobre niekto dojebal.

BROS: Příhoda to není, snad jen ukázky ‘italia english’.
‘Before he is spray. Now, only scenographo’
‘Tomorrow we are now?’ (otázka jestli odjíždíme, nebo zůstáváme ve městě)
‘Sorry i need one strong alcohol’ (6:00 po cestě na backjump)
‘Stop, stop, stop. Oh she go to hangar’ (6:20 při čekání jestli souprava zastaví na backjump)
‘Sorry i need one strong alcohol’ (6:30 po cestě z nevydařeného backjumpu)
‘I am not euro’ (nemám peníze)

Vypnuté telefóny, chorí bratia, otcovia v nemocnici,…studnica
výhovoriek lokálnych hookups je bezodná. Ak by si zakaždým, keď ťa na tour zapálili dostal povedzme 5000euro ako by si bol na tom dnes finančne?

SENIOR: By som si dnes mohol otvoriť obrovskú mučiareň pre tieto kurvy a ešte by mi 5000 ostalo.

DAOR: Asi by som už nemusel pracovať, alebo by som cestoval o to viac. Ale určite by som nemal viac, ako zlodejskí slovenskí politici. To by ma musel zapáliť asi každý. Veľakrát boli tie výhovorky hrozné…nechápem, prečo to nedokážu povedať narovinu. Asi nechcú, aby sa prevalilo, že nie sú už aktívni…alebo možno jebnutí.

BROS: Karel Gott II.