ARIAL – Interview

    Dnešný rozhovor bude trochu z iného súdka než ten predošlý. Budem ho totiž viesť s človekom, od ktorého očakávať klasické graffiti, na aké je väčšina zvyknutá by bolo asi utópiou a ktorého súčasná tvorba /minimálne jej prevažná časť/ sa už z tohto rámca vymyká úplne a uberá sa iným smerom. Napriek tomu mu láska k písmu stále ostala a i keď sa dnes už možno nenazýva writerom, tieto korene sú v jeho tvorbe nepopierateľné. A R I A L

Od klasického graffiti si sa rokmi preorientoval viac smerom k dizajnu a grafike. Bol to zrejme logický krok vzhľadom na tvoje záujmy. Prestalo ťa graffiti vo svojej klasickej forme v tej fáze uspokojovať?

Je to presne ako píšeš ‘bol to logicky krok’ a som rád že som ho absolvoval. Graffiti považujem v súčasnosti za istú vývojovú fázu, ktorá výrazne ovplyvnila moju ďaľšiu tvorbu. Od detstva som sa rád hral s písmenkami a veľa som kreslil. Tieto moje detské záľuby sa začali rozvíjať na strednej škole (grafická priemyslovka) v obore grafika tlačovín a tak isto v ilegálnej grafike troj až päťpísmenových názvov, aplikovaných v exteriéroch na statických alebo pohyblivých plochách. Grafika tlačovín aj graffiti mi poskytovali hru s obľúbenými prvkami, čiže písmom, farbami, plochami, kompozíciou atď. Bolo mi v podstate jedno, či bol výsledok mojej práce pomaľovaný vlak, alebo billboard propagujúci určitú akciu. Samozrejme na strednej škole som si logicky na svoj vek vážil viac to čo bolo zakázané.
Postupom času sa začali priority meniť. Dostával som väčšie množstvo zákaziek vyžadujúcich skôr grafiku tlačovín ako graffiti a tak som plynule zmenil pôsobisko a začal sa viac venovať grafickému dizajnu. Týmto sa pomaly dostávam k odpovedi na tvoju otázku. Graffiti má vo svojej podstate veľmi zúžený okruh pôsobnosti. V grafickom dizajne je tento okruh ďaľeko väčší. Nachádzam v ňom svoje uplatnenie a určite patrím medzi šťastných ľudí, pretože sa živým tým čo ma aj baví.

Nikdy si nebol hardcore writer, no napriek tomu si si prešiel aj fázou ilegálneho writingu. Dal by si si ešte povedať, respektíve vieš si predstaviť, že by si svoje dnešné skúsenosti nejakým spôsobom preniesol a zúžitkoval v tejto oblasti ilegálneho writingu?

Možno to znie neuveriteľne, ale využívam to skôr naopak. Veľa postupov, ktoré som využíval pri ilegalnych akciách, využívam teraz vo svojej profesii. Ak však tvoja otázka smeruje naopak, moja odpoveď je v podstate kladná, aj keď by muselo ísť o kľudnejšiu akciu.

Tvoj koníček sa ti stal zároveň aj prácou a tá prináša mnohokrát kompromisy.  Máš pri vykonávaní tejto práce dostatok tvorivého priestoru? Snažíš hobby a prácu oddeliť, alebo to ide ruka v ruke?

Naštastie to oddeľovať moc nemusím. Väčšina mojich klientov je z kultúrnej sféry, čiže žiadny veľkí reklamní žraloci. Nechávajú mi dostatok voľného priestoru na vlastnú tvorivosť. Určite však prichádzam aj do konfliktov, ktoré su potrebné rozumne vyargumentovať. Je to proces, pri ktorom sa učí jedna aj druhá strana, čiže je to stále obohacujúce a človek tak získava mnoho skúseností.

Akým vlastným /umeleckým?/ projektom sa venuješ momentálne? Neplánuješ v krátkej budúcnosti nejakú samostatnú výstavu?

Posledným vlastným projektom bola práca na modulárnom písmovom systéme. Samostatnú výstavu určite neplánujem. Nie som typ umelca, ktorý by tvoril iba vlastné práce, za účelom ich vystavenia v galérii. Občas sa však stane, že v galériách vystavujem. Ide však o kolektívne výstavy venujúce sa témam, ktorým sa náhodou venujem aj ja. Mojim cieľom nie je visieť v galérii, ale komunikovať. Komunikovať pomocou plagátov, písiem, ilegálnych kampaní, pričom nepropagujem vlastnú tvorbu, ale velmi pestrú škálu akcii, výstav atď.

Písmu si ostal verný od prvého dňa a tvoja tvorba z neho stále vychádza, v graffiti je však okrem iného efektívnym prostriedkom aj hra farieb, no mnoho tvojich prác mimo graffiti, ktoré som mal možnosť vidieť je skôr monochromatických. Pri graffiti častokrát najviac vynikne jednoduchá kombinácia čiernej a chrómu. Je za týmto teda tiež snaha o jednoduché, ale predsa mohokrát najefektívnejšie podanie?

Kombinácia biela-čierna, prípadne chróm-čierna je úplný základ, ktorý však prezradí o veci najviac. Všetky moje skice vychádzajú vždy z tejto zakladnej kombinácie. Ak robím logo, alebo nový návrh písma, musí to byt na 100% v čb. Ak je čb verzia v poriadku, možem uvažovať o použití farby. Myslim že v graffiti to platí rovnako. Hrozný skeč nikdy nezachrániš použitím farieb hoci aj celeho farebneho spektra.

Tvoje práce nie sú len dvojrozmerné maľby či grafika a pracuješ aj s rôznym materiálom pri vytváraní panelov s reliéfom vystupujúcim z ich povrchu, kde si zakladáš na hre s rôznymi uhlami pohľadu. Môžeš povedať niečo aj k týmto dielam, z ktorých jedno sme mali možnosť vidieť na výstave Dizajn písma NL / SK?

Práca ktorá je na spomínanej výstave je časť mojej diplomovej práce. Základom objektu je autorské modulárne písmo, ku ktorému bola vytvorená reliéfna plocha. Táto plocha je zložená zo segmentov, ktoré svojimi tvarmi a umiestnením presne kopírujú mriežku, v ktorej je písmo vytvorené.
Pri vytváraní plochy som však pracoval s písmovou mriežkou otočenou v priestore podľa vertikálnej osi. Dopracoval som sa k ploche, ktorá dokáže na jednej svojej strane zobraziť dve rôzne informácie, ktoré je možné prečítať pod iným uhlom pohľadu. Pozorovateľ nemôže pritom nikdy vidieť obe informácie naraz. Vždy dokáže prečítať iba jednu informáciu a následným prechodom popri stene (alebo otočením panela) sa mu odokryje druhá textová správa. Táto plocha dokáže zobraziť všetky znaky daného fontu a tiež obrazy vytvorené v danom gride (piktogramy, atď.) Reálne si viem predstaviť, fungovanie tohoto systému vo funkcií protihlukovej steny alebo informačného systému. Ľudia prechadzajúci v jednom smere by dokázali prečítať jednu textovú informáciu, pričom ludia, idúci v opačnom smere, by na rovnakej stene videli úplne iné textové znenie. Ide v podstate o architektonickú štúdiu vychádzajúcu z reálneho modulárneho fontu.

Boli časy, keď si v školskej jedálni s obedovým lístkom či bez neho neraz asistoval pri vyberaní vystaveného a vychladnutého jedla z vitrínky. Napriek tomu že bolo studené, takto získané jedlo chutilo o to viac. Ako starého harcovníka sa ťa spýtam základnú otázku: ak by boli vo vitrínke vystavené dve jedlá – pečienka s tarhoňou alebo lekvárové buchty, čo by si si vybral a prečo?

Kedže obe z jedál považujem za veľmi chutné, odpoveď je veľmi jednoduchá. Najprv by z vitrinky zmizlo jedlo, ktoré sa nachádza bližšie k únikovej ceste. Po jeho zanesení na správny stôl, plný hladných krkov by sa manéver určite zopakoval. Po odobratí druhého ‘ťažšie dostupného’ jedla z vitrínky, by podľa starých pomerov nasledovalo ešte niekoľko pokusných manévrov. Tieto však už vopred rátajú s chaosom kuchárok, spôsobeným prázdnou vitrinkou, pripadne chaosom pri predbiehaní sa pedagogického zboru. Popri týchto skúšobných manévroch sa daľší krumen pokúša suverénnym vystupovaním deklarovať ‘odovzdany’ listok s Ačkom, prípadne Béčkom. V prípade, že sa podarí získať viac obedov ako je skupinka schopná skonzumovať, oplatí sa ešte pre dobry pocit získať ďaľší obed, ktorý sa kľudne celý zanesie priamo do okienka so špinavým riadom.